Stretnutie otakov - Banská Štiavnica 29.-30.10.2005

(report by JackK3000)

Poznámka: nasledujúci report zahŕňa subjektívne postrehy či názory autora. Vaše názory môžete vyjadriť kde chcete (fórum, IRC - osobný kontakt sa neodporúča ˆˆ)

SOBOTA

Úplne náhodne, celkom nevinne a vlastne i celkovo šťastne som sa dostal na listinu osôb, ktoré sa podujali na účasti ďalšieho z rady stretnutí otakov. Tentokrát sme mali česť objavovať krásy ďalšieho slovenského mesta - Banskej Štiavnice. Osobne som ani veľmi neplánoval, že vôbec niekedy navštívim toto mesto ukryté v rozľahlých kopcoch, ale odrazu sa mi naskytli hneď dva dôvody. Prvý bola istá osôbka, kvôli ktorej mi bolo úplne jedno, koľko kilometrov by som precestoval ˆˆ a druhý bol nápad SS4Gohana, ktorý po stretnutí v Prešove mal chuť na ďalšiu stretávku, ktorá sa mala konať práve v BS. Slovo dalo slovo a začal som zháňať peniaze na cestu (nakoľko ma prešovská akcia celkom finančne ochromila). Okrem toho som zažil neskutočný stres pri zháňaní odvozu, nakoľko sobotňajšie ranné spoje neboli v najideálnejšej zostave.

Po celotýždennom zhone som nakoniec všetko vybavil a deň pred odchodom som dohodol posledné detaily s Gohanom. Avšak nemôže byť všetko také ideálne akoby mohol človek čakať a samotný autor nápadu na poslednú chvíľu zrušil účasť. Nebudem to rozoberať, ale podľa mňa neudal dostatočný dôvod prečo (hlavne po tom zákernom týždni čo som prežil). Cestovať samému nie je bohviečo, ale nevzdal som to už len kvôli vedomiu, že sa stretnem s Misako a samozrejme, že tieto stretnutia ľudí tej istej „krvnej skupiny“ sú proste nezabudnuteľné. Kto bol aspoň na jednom takomto stretku, vie o čom hovorím ˆˆ.

Cestu načrtnem v skratke, nie je až tak dôležitá, hoci bez nej by som sa asi do BS nedostal ˆˆ. Z domu do Bardejova som to švihol vybaveným odvozom, odtiaľ za skorého rána do Prešova a najdlhšiu časť cesty som následne absolvoval autobusom do Banskej Bystrice, kde som sa pred obedom stretol s prvým človekom, ktorý prisľúbil účasť a je na takýchto akciách ako doma - gombom. Spoločne sme už potom vyrazili do našej spoločnej destinácie.

Troška poetizmu: Okolie Banskej Štiavnice je pre ľudí čo ho vidia prvýkrát tak trochu neobvyklé. Cestou sme cez množstvo serpentínov, prevýšení a zákrut, počas ktorých sme míňali malebné dedinky a občas i osamelé domy, mohli obdivovať aj ohromujúce množstvo stromov (kua boli všade! - to akože nie žeby som ešte žiadne nevidel ˆˆ). Uprostred tohto (pre nás) neobvyklého, ale pekného prostredia sme odrazu narazili na vyše 40-tisícové mesto okupujúce okolité kopce. Už na prvý pohľad nás upútalo svojou historickou atmosférou a takisto aj hromadou turistov, ktorí pre zmenu okupovali pamätihodnosti (a že ich BS má... ). Ok, späť k téme!

Po počiatočnom strese, na „ktorej križovatke“ vystúpiť sme to zvládli a na konečnej nás privítali dve osoby MireC22 a Misako ˆˆ - a odvtedy sa mi mozog napoly zatemnil pretože som vnímal iba ju... >///<. Z bezpečnostného hľadiska to nebudem rozoberať do detailov (už by to nebol report ˆˆ).

Spolu sme sa teda vydali jedným z dvoch smerov, ktoré v tomto meste môžete nájsť - hore alebo dole ˆˆ My sme šli hore, aby sme mohli obdivovať krásy výstupu. Trošku to skrátim, bolo to síce zaujímavé (morový totem - ako mi niekto neskôr vytkol a pritom som povedal: „morový toten... zabudol som meno.“ ), ale náš cieľ bola istá čajovňa, kde sme mali mať všetci zraz.

Priznám sa, v čajovni som nikdy nebol, a tak ma celkom prekvapilo jej prostredie, presiaknuté najrozmanitejšími vôňami sveta ˆˆ, a celkom milo. Vošli sme do trošku nízkej miestnosti, kde na nás už čakal zvyšok spolku. Pekne sme si posadali (políhali, alebo sme sa vyvalili ako sme chceli - vankúše boli po celej miestnosti) a zoznámili sa s novými tvárami, ako netopier, DarkCrow, sudruhEsO a samozrejme Liu. Môj osobný názor? Veľmi príjemní a spoločenskí ľudia so zmyslom pre humor, ostatne, ako každý správny otaku ˆˆ Nasledovali konverzácie a spoznávanie sa (ehm... nemyslím fyzické, hoci niektorí z nás sa mohli aj takto... yaaay! zasa kecám od veci... -_-;). Popritom sme si krásne popíjali vyberané druhy čaju, karamelu, kávy a to na najrôznejšie spôsoby a mixy podľa ľubovôle. Nepamätám si presne kto si čo objednal, ja s Misako sme mali Sakuru, ale Liu nás dostatočne varovala, že to len pekne vonia a chutí ako horúca voda... no čo už, komu niet rady, tomu niet pomoci :P Mala pravdu, ale aj tak sme sa vynašli a dodatočne to zahustili karamelom. Ja som to samozrejme prehnal a narval som ho tam toľko, že mi až zagúľalo očami, keď som si zvolal „itadakimasu!“ a vypil to... bez ujmy na zdravi som to ale nakoniec prežil ˆˆ.

To sa už ale objavila sestra Misako - Yaonee a my sme ju srdečne privítali a zoznámili sa. Spoločenské aktivity sa rozbiehali rôznymi smermi. Misako si s netopierom nemohla odpustiť niekoľko partií šachu, zatiaľ čo ja som mohol tento čas využiť na potuženie s gombom a Mircom celkom chutnou medovinkou. A že nebola jedna... ˆˆ Ako správny parťák som ich chcel dohnať a na úvod som si dal aj fernetík, ale samozrejme všetko s mierou. Veď som to nemohol len tak prehnať, že? Okrem toho som sa mohol aj trochu povenovať bongu, ktoré sa tam len tak akoby nič povaľovalo - opustené, samé, smutné... tak som ho urval a zatrieskal pár „melódií“ bez melódie. Nikto ma nevyhodil, tak to snáď až také hrozné nebolo ˆˆ

Po „prípitku“ sa ozval aj hlad, takže sa polovica z nás vyparila do pizérrie a zvyšok ostal okupovať čajovňu. Neviem či sa mi to len nemarilo, ale mám pocit, že sme tam ostali len netopier s DarkCrow a ja s Misako (ak sa mýlim, mailnite mi, vážne si nepamätám ˆˆ). Nasledujúce momenty sa veľmi opísať nedajú, nakoľko som mal otupené zmysly a moje sústredenie na život okolo mňa bolo značne obmedzené (nech si každý domyslí čo chce - a kto tam bol, tak snáď vie čo som mal na mysli :P).

Keď sa vrátili ostatní, dali sme si pizzu, ktorá cestou k nám pomaly chytila námrazu :P , ale aj tak nám chutila. Neviem kto tam ešte vykrikoval, že si dáme vodnú fajku, ale nakoniec sa z toho upustilo, sám neviem prečo... ale nevadííííí XD. Zábava bola proste v plnom prúde. Tu sa zrazu aj objavili moje fan-arty a skicár od DarkCrow a ako fľaška kolovačka putovali od rúk k rukám. Samozrejme, že nám DarkCrow niečo krásne nakreslila, naozaj to vie úžasne! O jednu kresbu ma prosila aj Misako, ale nuž... nejako sme sa k tomu ani nedostali... (žeby to tou medovinou? -_-;).

Zrýchlený postup som zaznamenal, keď som sa šiel s Misako prejsť von (zdržať sa prosím zbytočných poznámok :P). Keď sme sa vrátili, bola nám oznámená smutná správa, že Yaonee a Misako musia už ísť domov... :( Ako správny gentleman (či ako sa tomu nadáva ˆˆ) som ju bol odprevadiť, a so smutným pohľadom v očiach som sa s ňou rozlúčil... Ale aj tak to bol najkrajší deň v mojom živote! :)

Ok, takže som sa opäť začal štverať do kopca a keď sa mi podarilo pomaly mrznúcim mestom doplaziť k čajovni, už som si mohol jazykom topánky šnurovať... Vojdem ja dobitý dovnútra a čo sa nedozviem? Vraj už pomaly ideme! Vyvrátil som sa, ale po chvíli som sa spamätal a spoločne sme teda opustili tento veľmi zaujímavý podnik, do ktorého sa určite ešte niekedy vrátim! Cestou dolu mestskými ulicami sme však ešte zablúdili do miestneho Banského domu a tam sme si to mohli roztočiť so stolným futbalom (ktorý sme tak krkolomne hľadali už skôr :). Bohužiaľ nebolo to na dlho, pretože naši známi netopier, DarkCrow a Eso sa museli náhliť na vlak. Ostala za nimi príjemná spomienka na skvelých nových ľudí a na stole tuším 7 pollitrákov kofoly... -_-; (hádajte kto to nakoniec všetko vypil?). Liu šla s nimi, aby ich odprevadila na vlak a zároveň ako som sa dozvedel, mala prísť aj s Yaonee a Mikkym :D (neviem čo za rasa kurník, veď som to počul len raz a malo to asi 4 slová! -_-;). Misako sa vraj necítila dobre a ja som z toho ostal posmutnený... Lenže nakoniec nedošla ani Yaonee. Čas, kým sa teda Liu vrátila, som s gombom a Mircom využil spracovávaním kofoly a aby to nešlo do žalúdka len tak naprázdno, zahusťovali sme to fernetovou omáčkou ˆˆ. Našťastie nás Liu zachránila od pomalého vykúpenia začínajúcej nudy (alebo možno aj nakladačky, nakoľko tam zopár návštevníkov vykrikovalo: „Petržalkáááá“ a Mirec im na to: „do pi*iiii!“ -_-;). Rubli sme pár žetónov a znovu si zamastili stolný futbal (ja ako rodený antitalent som sa blysol svojimi „vlastnými“ ˆˆ). Ešte som mal medzitým telefonát od LittleBoya z Anglicka, takže aj keď nebol s nami, bol aspoň duchom prítomný a všetkých nás dal pozdraviť ˆˆ.

Po vymietnutom podniku sme sa odplazili do hnusnej kosy vonku a v pätách Liu sme sa so šťastím dotrepali k ubytovni, ktorú nám zabezpečila na prespanie. Týmto sa jej chcem veľmi poďakovať, že sa o nás postarala, a hoci tam s nami nestrávila noc (ako si pôvodne pán domáci myslel :), boli sme všetci v dobrej nálade, a aby sa nepovedalo, tak sme ju ešte touto tmavou nocou šli odprevadiť domov. Samozrejme kam inam, ak nie do kopca! Zistili sme, že aj keby bol človek ožratý, dlho mu to nevydrží, lebo by to čoskoro aj tak vyšľapal ˆˆ. Pred jej domom sme sa rozlúčili a ešte nám poradila peknú skratku cez tmavú poľnú cestu... S našou skvelou orientáciou sme ju samozrejme minuli a ako sme na druhý deň zistili, dobre sme urobili, lebo odtiaľ by sme sa už živí nevyhrabali :P V podstate sme prešli ďalšie kilometre po neznámych uliciach, aby sme sa nakoniec dostali na hlavnú.

Hlad na seba nenechal dlho čakať a tak ho bolo nutné niečím zahnať. Nejakým spôsobom sme sa dostali do pizzérie a mohli sa konečne poriadne najesť. Gombo nás zachránil Gastro-lístkami a mohli sme ísť piť... ehm, teda respektíve potužiť sa do Ke(lˆˆ)ta, kde to však bolo totálne narvané a ešte som na dôvažok schytal šupu do ramena od akéhosi alkoholika -_-; Vravím si reku, tak tu to nie je ono, ideme ďalej. Ďalší podnik na rade bol akýsi Kozel (smerom hore ˆˆ), tak sme sa pomedzi pár posedávajúcich skupiniek predrali do dvora, aby sme sa nechali obklopiť „hustou“ atmosférou pár ľudí, čo sa tam pomotávalo. Zozadu nám do hláv trieskala akási techno hudba a mal som pocit, že aj samotný DJ je rozbitý na šrot :P Pred polnocou konečne prvé čapované pivo, povedali sme si a zavyli „Kampaaaaiii!“ a spolu s náhodným prisediacim si pripili. Druhý to však podnik bol, kde na kalčeto okúňať sme mohli! Ej bisťu, vravím, junáci: „I čo tak prizvať švárneho mládenca či nevinnú devu do pochabej to hry? Veď hľa, traja urastení (pripití) sme, i čert by v tom bol, žeby nemali sme ako pobaviť sa.“ ˆˆ Nakoniec sme zohnali chlapíka čo s nami zahral a o chvíľu sme ho aj vymenili za iného intelektuála. Aspoň už vieme, kde môžeme v BS nájsť stolný futbal.

Únava na nás nečakala dlho a zmorila nás okolo polnoci, tak sme sa rozhodli predčasne skrátiť našu „flámovačku“ a ísť sa vyspať. Nohy už tiež protestovali proti takejto celodennej túre po štítoch Štiavnice a tak sme sa miernym tempom vydali hľadať tú našu ubytovňu, ktorú sme so šťastím aj našli, hoci náš orientačný zmysel bol v tejto chvíli takpovediac... mizerný ˆˆ. S ubytovanými maďarmi sme sa našťastie nestretli, neviem ako by to dopadlo, takže sme sa bez väčších ťažkostí mohli do sýtosti vyspať...

NEDEĽA

V nedeľu ráno sme sa prebudili na vreskot ožratých maďarov, ktorých Mirec okamžite poslal do ... no proste ich tam poslal hlasno! ˆˆ Vzápätí sa nám naskytla existenčná otázka: koľko je hodín? To sme presne netušili, nakoľko sa práve tejto noci presúval letný čas na zimný (alebo opačne? - veď to sme práve nevedeli :). Vyriešili sme to Mircovým telefonátom domov (rodičia boli isto potešení, keď sa hneď z rána opýtal práve to... :P). ďalší telefonát bol Liu, s ktorou sme sa mali ešte stretnúť. Tak sme sa nejako prebrali k životu a vykročili do umrznutého rána (našťastie pre zmenu smerom dole). S kosou v pätách (nie na pätách :P) sme sa po siahodlhých telefonátoch stretli s Yaonee pred Billou a potom sme to mali namierené za Liu (znovu) do kopcov. Misako bola vtedy úplne odrovnaná a ležala doma... :( Náladu nám zlepšilo privítanie u Liu, kde sme boli suverénne pozvaní na raňajky. Toto som veruže nečakal, toľká pozornosť! Úplne ma prekvapila. Jej rodičia boli skvelí, zvítali sa s nami, ako keby sme sa oddávna poznali ˆˆ

Nuž, najedli sme sa, nadopovali kávou a čochvíľa dorazila Yaonee aj s Mikkym ˆˆ. S ňou a Liu sme sa všetci vybrali tou povestnou skratkou, ktorú sme našťastie v noci nemohli nájsť, lebo ako sme zistili, bola by to čistá samovražda... :P V meste sme sa s Yaonee rozlúčili a snažili sme sa nájsť otvorenú nejakú internetovú kaviareň, aby sme si mohli pozrieť ako nám idú spoje. Bol to úlet, lebo spočiatku sme nenašli nič (nadávali sme), potom Mirec volal bratovi ako idú, ale dokopy sme sa dozvedeli veľké h... (aj tu sme nadávali :P) a nakoniec sme našli otvorenú kaviareň (z princípu sme si zanadávali ešte raz ˆˆ). Všetko sme si vybavili čo treba a s posledným oddychom pri kofole sme si celkom dobre pokecali, zatiaľ čo som sme čakali, kedy mi pôjde bus. Ten aj čoskoro šiel a tak som sa už musel so všetkými definitívne rozlúčiť, poslednýkrát zamávať a trieskať sa domov...

Čo sa odohrávalo ďalej už nie je podstatné, akurát som sa dozvedel, že Mirec s gombom boli ešte u Liu na obed (lol, a že ja som hentai... ˆˆ) a v BS sa zdržali až do 14. hodiny. Mne sa medzitým podarilo v B. Bystrici chytiť úžasný diaľkový spoj priamo domov do mojej zastrčenej dediny :P Nuž a s poslednou cestou môžem tento report pomaly ukončiť, aj tak vás už možno nudí (niekedy to ozaj preháňam ˆˆ) a zhrnúť svoj celkový dojem zo stretnutia v Banskej Štiavnici. Takže vôbec neľutujem, že som tam šiel, práve naopak, bol to môj najkrajší víkend, aký som mohol v spoločností otakov zažiť. Samozrejme na tom mala zásluhu hlavne Misako ˆˆ, ale ako celok bolo stretnutie vydarené úplne skvelo, len škoda, že zbehlo tak rýchlo. Kto neprišiel, môže ľutovať, ale možno si to vynahradí na niektorom z ďalších, pretože pevne verím, že toto stretko nebolo posledné!

JackK3000