Animecon 2005:

výprava z Ďalekého Divokého Východu

(report by JackK3000)

Poznámka: toto je neobjektívny, môj vlastný pohľad na túto akciu, nemusí každý súhlasiť s tým čo je tu napísané, a ak ma niekto nejaké pripomienky... (tak si ich nechajte pre seba ˆˆ).

PIATOK

Bratislava, 25.-26. júna 2005. To bol presne ten dátum, na ktorý som sa tešil, odkedy sa oznámilo, že sa tohtoročný Animecon bude znovu konať. Hneď na úvod môžem s kľudným svedomím povedať, že sa podaril a množstvo ľudí si domov odnieslo neopakovateľné zážitky.

Ale pekne po poriadku! Diskusiou na fóre som si nechtiac vydobil post akéhosi skúseného cestovateľa, ktorý pozná Bratislavu a tak by s ním nemal byť žiaden problém dôjsť tam, kam treba. Neoficiálne som sa stal „vodcom“ výpravy na Animecon z východného kúta našej republiky a po všetkých možných i nemožných dohodách sme sa mohli chystať na cestu.

Vo Svidníku som sa teda stretol s SS4Gohanom, Axerainom a Songoom. Vydali sme sa na cestu autobusom smerom do Prešova. Slnko riadne pripekalo, ale prvú cestu sme prežili a niekedy okolo pol piatej poobede sme sa do Prešova aj dostavili. Tam už na nás čakali ďalší traja otakovia a to Flipper, DarkElf a Aniy. K tomu sme sa ešte stretli so Shockwawe, ale tá nemohla ísť, rovnako ako sa to dnešný rok nepodarilo priaznivcom anime od nás ako napríklad LittleBoy, Mixi, Shinobi, či Daisuke. To, že nás je tu toľko (v tejto odľahlej časti Slovenska) je však dobrým príkladom, že anime sa začína rozširovať a nielen na západe, či strednom Slovensku, ale aj na okrajovom severovýchode. Huh, ale to som už odbočil od témy, tak sa teda vráťme do Prešova, kde sme sa šli posilniť pizzou a stráviť nejaký čas len tak posedením s príjemnými ľuďmi a zabaviť sa. Prešov sme opustili okolo ôsmej večer a nasmerovali to do Košíc.

Metropola východu nás privítala pokojnou atmosférou a takisto otakom Fuňom, ktorý na nás už čakal na stanici. Po menších vybavovačkách ohľadom cestovania sme vyhrali na skupinovú zľavu a s ušetrenými peniazmi sme mali pred sebou ešte kopec času, ktorý sme sa rozhodli využiť prezretím si kultúrnych pamiatok Košíc. Na hlavnej ulici sme napríklad pozdravili spievajúci fontánu, zapózovali jej v Kamehameha! pózach a ako skalní prívrženci dobrej zábavy nám nedalo si na vlastnej koži vyskúšať aj teplotu vody. ˆˆ Následne naše kroky smerovali do nemenovaného podniku (nemám ani šajnu ako sa volal ˆˆ), kde sme sa rozložili, hodovali a míňali čas, ktorý nám ostával do odchodu vlaku. Rozbehla sa téma o fan-artoch, ktoré nám skvostným spôsobom predviedol Fuňo a ani sme sa nenazdali, a už bolo na čase odísť. Menšia zastávka na stanici, zakúpenie lístkov a sťahovanie sa do kupé prebehli bez zbytočných komplikácií a my sme si už mohli pokojne povedať, že nás cestou na tohtoročný Animecon nezastaví naozaj nič! ˆˆ

SOBOTA

Pár minút pred siedmou ráno. Sobota, prvý akčný deň sme začali stretnutím s gombom a potom i s otakom MireC-om, aby sme sa ako rozšírená partička mohli vydať smerom k SNPčku. Slnečné počasie nás uistilo, že bude horúci deň, čo sa neskôr aj potvrdilo. Do pripravovanej miestnosti sme sa nahrnuli asi vyše hodinu pred začatím, ale tam to už vrelo životom. Pozdravil som sa so známymi, zložili si veci a ešte kukli mesto. Brloh bol zavretý, a tak sme sa radšej vrátili. Ja ako stará páka/baka :) som pomohol povylepovať fan-arty a potom sme sa už mohli všetci oddať programu.

Nuž, hneď na začiatku to však začalo vyzerať trochu blbo, pretože sa prehrial projektor (žeby nejaká cudzia manipulácia? ;) a tak som sa šiel pozrieť do zadnej miestnosti, kde sa odohrávali skúšobné zápasy v Yu-Gi-Oh!. Tu treba poznamenať, že DarkElf sa predstavil svojim úchvatným balíčkom kariet plných 12 hviezdičkových fake-ov, čím síce nedal najavo svoju neporaziteľnosť, ale záujem o túto kartovú hru ˆˆ. Potom to roztočil s požičaným balíkom.

Ja som vzadu stretol silkpin, s ktorou som sa dohodol, že mi prinesie svoju mangu. Tak aj bolo, výborne sme pokecali a ja som počas voľných chvíľ mohol obdivovať jej výtvarné umenie. Okrem toho sa tam predávali aj manga kartičky, ktoré ona sama nakreslila a za každú z nich som dostal lístok to tomboly. Osobne som kúpil štyri. Jednu pre LittleBoya (Sagara Sosuke z Full Metal Panic!), pre Mixiho takú kawaii žabo-rybu ˆˆ, pre Shockwawe niečo s temnejšou tematikou a nakoniec pre mňa ostala kawaii dievčinka ˆˆ. Okrem toho sa v miestnosti nachádzal aj počítač s DDR – Dance Dance Revolution, čo je vlastne koberček, na ktorom sa tancuje podľa toho, ako vám ukazujú šípky na obrazovke (a samozrejme aj podľa hudby a nie ako vyšinutí blázni ˆˆ). Boli tam dva pady (koberčeky) pre duely, ale najprv som sa obával naňho čo len vstúpiť, aby som sa totálne nestrápnil, tak som to nechal tak.

Naša výprava z východu sa dovtedy zväčša držala pokope, a už sme mali aj svoje stále miesta, takže nájsť sa nebol obvykle veľký problém. Napriek tomu sme sa potom rozchádzali a znovu schádzali, veď každý mal svoje vlastné záujmy. Keď sa dalo všetko do poriadku, sledovali sme prednášky a takisto aj anime. Prvá vec, čo nás mohla zaujať bol Mahou Sensei Negima - zaujímavá komédia, kde na strednej škole plnej dievčat začne vyučovať 9-ročný chlapec, ktorý má magické schopnosti. Tento seriál však bol premietaný až po prednáške o mange, anime a Japonsku, práve kvôli technickým problémom s projektorom. Následne sme sa mohli stať svedkami nového poňatia samurajských príbehov v seriáli Samurai Champloo, kde to veľmi podivuhodným spôsobom zaváňalo hip-hopom. Neveríte? Môžem odporučiť, pretože som už zhliadol prvých 14 častí pred Animeconom ˆˆ.

Ja som však mal ešte nejaké nevyriadené záležitosti (s mikeym bolo nutné vymeniť HDD a nakopčiť anime) a samozrejme som už nedokázal odolať ani DDR-ku. Akonáhle som to raz skúsil, už som sa toho nevedel dočkať, kedy na to naletím znovu.

Keďže bola sobota a Brloh bol otvorený len do jednej, tak sme sa vybrali aj tam spraviť nejaké nákupy. Pozrel som do regálu s mangou a na moje prekvapenie tam bola len jediná Video Girl Ai. Ale nestratil som duchaprítomnosť a zamieril k pultu. Áno! Presne tak. 5 kúskov bolo rezervovaných priamo pre moju maličkosť! Akurát som to trochu prešvihol v cene a tak som sa rozhodol vziať z nich len tri. Koho mi to však zrazu nebesá neposlali? Julo sa objavil za mojim chrbtom (priznám sa, že som si najprv nevedel vybaviť kto to je -_-;) I vraví: „V pohode, požičiam ti.“ A ja na to: „Ale nie... nechcem si robiť dlhy...“ Môj pohľad znovu padol na 5 krásnych záverečných bookov s novučkou vôňou a vravím: „Dobre, beriem!“ I pomyslel som si: Lepšia manga vo vaku, ako prachy vo vrecku...ˆˆ

Hlad na seba nenechal tiež dlho čakať a tak sme vyplávali do mesta. Smer McDonald – síce drahá, ale pomerne blízka záležitosť (snáď 50 metrov od Animeconu? ˆˆ). Ja som našťastie ešte mal nejakú tú zásobu a tak som radšej šetril. Nuž, tak sme sa vrátili na miesto premietania, kde doznievala ďalšia prednáška o renesancii v anime. Hneď po nej mala byť obedňajšia prestávka, ale ja som to zamieril do miestnosti s DDR a už som fičal. Tomu sa proste nedalo odolať. Takisto so mnou na tom začal haluziť aj SS4Gohan a vynikajúco sme si namakali song z Love Hiny. (Love & Joy). Okrem neho sme ešte skúsili hromadu ďalších piesní.

Nasledovala prednáška o Ragnarku, o ktorú sa postarala Andrea a (jaj, som totálne zabudol jeho nick -_-; - ale vedel o tom celkom dosť). Obaja v kostýmoch postáv z Ragnarku. Keďže som strávil s touto MMORPG hrou more hodín času na obidvoch serveroch, tak som dobre vedel, o čo ide. A tí čo nie, tak sa dozvedeli kopec informácií. Hneď na to pustili dve epizódky zo seriálu Ragnarok The Animation, ktorý už mám takisto za sebou a pre priaznivcov hry ponúka nový pohľad na ich milovaný svet Midgardu.

Hneď nato sa konala aj cosplay súťaž, kde sa zozbierala snáď celá partička ľudí, ktorí sa rozhodli napodobniť svoje obľúbené postavy – a to z hry Ragnarok. Celkom dobré predstavenie, ale našla sa tam aj taká malá výnimka, ktorá nakoniec celý cosplay aj vyhrala a to Miyu v kostýme Sakaki z Azumangy Daioh (nie som si istý jej menom -_-;). Osobne sa mi páčila najviac. Aby to však nebolo málo, tak sa premietalo ďalšie anime a to Tsukiyomi Moon Phase, čo je taký mix akcie a komédie v podaní mladej upírky a chalana, čo neverí v nadprirodzeno. Slušná záležitosť, bude treba zohnať celé ˆˆ.

Po tomto sme všetci mohli zhliadnuť prednášku o tom, čo nové v anime nás čaká, o ktorú sa tuším postaral Flanker a dardel. Všetko bolo fajn, len ma nahnevalo, že nepovedali nič o mojom obľúbenom Tsubasa Chronicle. Nič to, asi to bolo spôsobené časovým sklzom, tak sa predčasne prešlo na premietanie ďalšieho anime Final Approach. Bohužiaľ to som však celé nestihol, pretože som sa niekde flákal. Trošku skôr sa za mnou zastavila aj Mirka s Lenkou - dve kamrátky z BA, ktoré však nepozerajú anime, ale celkom sa im tam páčilo :). Boli sme spolu pozrieť na DDR a chvíľu sme sledovali aj premietanie Final Approach. Potom šli niekam von, pretože chceli vidieť moje karaoke, tak že sa vrátia keď bude. Tak aj bolo a tuším že niekedy počas prednášky o Anime pre dospelých (ktorou mikey zožal neuveriteľný úspech - a ja som si zožal svoj HDD plný anime ˆˆ).

A vtedy to prišlo. Karaoke, na ktoré som sa tak dlho pripravoval ˆˆ. Bol som teda dosť vyklepaný (ako rezeň pripravený na vyprážanie), ale celkom som sa aj tešil. Prvý šiel The-Saint, ale na jeho pesničku si ani za toho boha neviem spomenúť, aká to bola... -_-; gomen nasai. Ale odmenou mu bol krásny potlesk, a podľa mňa spieval celkom dobre, celkom sa vžil do svojho textu (hehe a moja odmena od neho boli 2 DVD so seriálom Full Moon wo Sagashite ˆˆ).

Za ním za búrlivých ovácií vystúpila na scénu silkpin a my sme vedeli, že to bude niečo super. Lenže naša zlatá silkpin bola príliš strémovaná, triasol sa jej trošičku hlas, ale napriek tomu spievala krásne, hoci na text mala len jeden deň (chápem ju, veď bola jedna z organizátorov, ktorí boli maximálne vyťažení). Keďže ku koncu jej vypadol, poprosila, či môže skúsiť zaspievať ešte raz a publikum jej to s nadšením doprialo! Neviem ako ostatným, ale mne sa jej podanie endingu z Full Metal Panic! – Karanai Hana veľmi páčilo... bolo to kawaii, nech si myslí kto čo chce!

Nuž a bolo to tu. Najkrajšie vystúpenie, o ktoré sa postarala Aura (inak po nej som dostal ďalšie anime od Ettelie, ktoré sme pred karaoke narýchlo a v strese vymenili ˆˆ). Svojim krásnym spevom a dokonalou znalosťou textu priam zažiarila a treba povedať, že aj video mala celkom pekne spravené (o videa, až na moje sa postaral The-Saint – česť a chvála mu! – veď sa mi posťažoval, koľko s tým mal práce). Čo dodať k jej vystúpeniu? Nič... to trebalo počuť! ˆˆ

Iste už tušíte, čo nasledovalo potom! Na scénu sa dotrepal jeden fialovo-vlasý nízky chlapík, handmade tričkom propagujúci jeho obľúbené anime Love Hina, schmatol mikrofón, zarval dačo na úvod, že nech si o ňom nikto nič nemyslí, pretože to čo sa chystal spievať bolo z shounen-ai anime ˆˆ Áno, bol som to ja, čo tam skoro 4 minúty hulákal do mikrofónu a v pozadí bežalo moje vlastné video, ktoré som si k tomu prichystal. Niektorí si mysleli, že to bolo dobré, iným sa to nepáčilo, ale faktom ostáva, že som zožal potlesk, že som bol z toho i ja vyjavený a nakoniec som za svoje vystúpenie získal druhé miesto! Nechcelo sa mi tomu veriť, skutočne! A takmer som ani nestihol prebrať si cenu – originál anime DVD Assemble Insert. Prvá skončila Aura, čo bolo snáď isté od jej prvého tónu a tretia silkpin (silkpin tuším dostala aj ocenenie od divákov - 1. miesto!). Ešte stále tomu nemôžem uveriť a to už je nejaký ten týždeň po Animecone!

Po tomto som sa bol venovať kamoške (tá druhá potom odišla), partii, baru a aj DDR-ku, kde som sa poriadne odreagoval! Za ten čas sa premietal seriál Monster a po ňom aj prvý počin v rámci českej anime tvorby od Jarníka – asi 10 minútové anime Tenkrát na zastávce, ktoré sme od polovice stihli. Nečakali sme ani dlho a už sa začal premietať film Appleseed, na ktorý som sa tešil! Tesne pred ním som sa však stretol s Markom, starým známym, s ktorým sa poznám už pár rokov, ale v živote sme sa nevideli! Lipneme na Akire a hre The Longest Journey a s napätím očakávame jej druhé pokračovanie Dreamfall! Výborne sme si pokecali, hoci nie na dlho, pretože musel ísť preč, hoci na Appleseed sa tešil a aspoň polovicu si pozrel. V polovici som odprevadil kamošku aspoň von a ostal som ďalej pozerať.

Na čo sme sa mohli tešiť o tej 22. hodine? Predsa na mikeyho a jeho prednášku o hentai! Ako vždy bola plná vtipu a zaujímavých postrehov, ktoré obyčajnému divákovi unikajú. Nuž a tým sa končilo aj sobotňajšie premietanie, po ktorom sa valná väčšina priaznivcov odobrala domov pripraviť sa spánkom na nabitý program v nedeľu. Ale snáď 30 alebo koľko otakov – ako skalných prívržencov ostalo na nočný program, čím bol seriál Elfen Lied – všetkých 13 častí. Ja som ho už videl, takže som sa mohol venovať čomukoľvek. Poniektorí spali, iní sledovali, tí ďalší ešte makali na notebookoch, no a niekoľko ľudí sa dalo nájsť aj v bare, medzi iným aj ja ˆˆ a naša partička z východu. Teda nie všetci, ale skôr tak na striedačku.

Táto nočná akcia trvala až do skorých ranných hodín, a aby sa nepovedalo, tak som si chcel zdriemnuť aj ja, ale na stoličkách sa nedalo, schody mi tiež nevyhovovali, tak som sa zložil do bočnej miestnosti na zem a bolo to. Napriek tomu som dokázal vyspať 2 hodiny a viac nie. Na pár posledných epizód som nabehol na Elfen Lied a posmrkával som nad záverom, hoci som ho už videl. Nuž, dobré anime ma vie dostať!

NEDEĽA

Aby sme sa však nabrali na energii do nového dňa, tak prišiel na rad nejaký ten hentai ˆˆ. Heh, ale po celodennom premietaní sa nakoniec rozhodla aj premietačka dať si menší spánok, aby vydržala nápor ďalšieho anime nabitým dňa. Zvyšok hentai záveru soboty (alebo úvodu nedele) sme dopozerali na klasickom monitore v miestnosti s DDR, kde sa zdržiavalo cca. 10 ľudí (+ - samozrejme ˆˆ). Po skvelej hentai ninja komédii (si neviem spomenúť na názov, ore wa baka! -_-; ) nastúpilo na rad trošku staršie anime Photon (alebo tak nejako), ktoré bolo celkom zaujímavé, ale únava po prebdenej noci na seba už nenechala čakať a v kľudnej atmosfére skorého rána sa nám pri pozeraní zatvárali oči...

Mne sa v tej chvíli asi o šiestej ráno začal rodiť v hlave plán, ktorý som aj uskutočnil. Do éteru som dal návrh, aby sme zapli DDR a tak sa naštartovali rýchlou rannou rozcvičkou do nového dňa. Myslím, že to bol celkom dobrý nápad, pretože len čo sme to nakopli, každého znovu chytila DDR Mania a kto tam nechcel zaspať, pridal sa takisto (na striedačku, samozrejme). Ja ako primeraný šialenec som na koberčekoch využil každú voľnú minútu a od rána som potil hory potu, ale pritom som sa vynikajúco bavil. So SS4Gohanon i Flipperom (ktorý si konečne našiel svoj anime balík s DVD ˆˆ) sme to roztáčali ako diví, až kým sa začali schádzať prví návštevníci nedeľňajšej Animecon akcie. Uvoľnili sme im teda trochu priestoru na DDR sebarealizáciu a vydali sme sa na raňajky do neďalekého stánku. Šup-šup sme to nahádzali do seba a upaľovali sme späť (medzitým som sa stihol párkrát stratiť v TESCU s DarkElfom a Songoom ˆˆ).

Neviem ako ostatní, ale ja som sa znovu ocitol v miestnosti s DDR a okupoval hernú mašinu ako sa dalo :), zatiaľ čo ostatní mohli prežiť ďalšie anime dobrodružstvo, v podaní novej série BLEACH. Kurosaki Ichigo ukázal, ako sa správa Boh smrti - začiatočník, Kuchiki Rukia mu v tom asistovala a ja som sa na rozdiel od nich rozbíjal na DDR až dovtedy, kým neprišla na rad Cutisova prednáška o Japonsku. Nakoniec som však zmeškal jej väčšiu časť, lebo som to stále roztáčal na koberčeku... -_-; Celková pohodička a ukľudnenie mojej div(n)ej osobnosti ma čakalo, až keď začali premietať Tsubasa Chronicle - nový seriál, ku ktorému som spravil titulky a hulákal si opening medzi všetkými tými ľuďmi ˆˆ. Nuž, tak som svoj nick dostal na plátno, ale o to mi nešlo, pretože tento seriál ma neskutočne zaujal a momentálne vo veľkom sťahujem jeho ďalšie epizódy a chystám sa ich preložiť, teda dúfam, že sa to podarí... (o tasukete kudasai, kami-sama! ˆˆ).

Javiska sa znovu ujal mikey a ďalšia prednáška, ktorá svojim originálnym poňatím odhalila mesto Tokyo a jeho rušné ulice. Nuž a po nej sa mohol každý ísť naobedovať, tak som sa na túto akciu podujal i ja a narval do žalúdka dáku tú hranolku, aby som neotrčil kopytá hladom ˆˆ.

Detective Academy Q bol názov ďalšieho seriálu, na ktorý sa mohli fanúšikovia tešiť po obedňajšej prestávke, ale ja som ho taktiež zmeškal (DDR som nezmeškal ˆˆ) a okolo toho som sa tak trochu poflakoval po bare a ktovie kde ešte... kto si to má všetko pamätať?

Na AnimeQuizz som sa prihlásil spolu so Songoom, SS4Gohanom a tuším i DarkElf tam fičal! Ale z 20 ľudí som sa do druhého kola dostal len ja (ako z našej východnej výpravy), kde súťažilo 10 ľudí, ktorí vedia o anime najviac (alebo so šťastím tipovali ˆˆ). Nakoľko ma tam však dostalo pár chytákov hlavne zo starších anime diel, tak som sa nijako neumiestnil. Tretie miesto obsadil Dr.Death, druhý bol dardel a ako prvý The-Saint. Gratulujem! Len tak pomimo som sa snažil dozvedieť aký som asi skončil ja a ... šok! Vraj som bol štvrtý!!! Ani sa mi nechcelo veriť... Ale na nejaké umiestnenie musím pozerať viac anime, hoci i tak ma to veľmi potešilo. ˆˆ

Následne sa premietala ďalšia séria Rozen Maiden. Vonku sa trochu schyľovalo k búrke, ale my sme sa aj tak rozhodli dôjsť na železničnú stanicu (podotýkam pešo!), informovať sa o vlakoch a zakúpiť aj lístok. Slabý dážď, ktorý sa z búrky vykľul nás sprevádzal cestou späť, ale nejako sme to úspešne zvládli. Práve vtedy akurát vyhlasovali výsledky fan-artov a copy-artov, lenže už som to nestihol, takže neviem ani výsledky, ale tuším, že to tam všetkým natrela silkpin... Ja som aj tak nič nevyhral, hoci som kreslil ako odušu. Proste na to ešte nemám, ale nemienim sa vzdať! Tréning... ˆˆ

Vynikajúca romantická komédia School Rumble zožala podľa očakávaní úspech a salvy smiechu! Moja maličkosť však zožala nejaké jedlo mimo podujatia, lebo bez jedla sa zle rozmýšľa... (nad čím? To keby som vedel... -_-;). Ledva som však stihol vyhlásenie výsledkov súťaže AMV. Na moje prekvapenie sa ušlo tretie miesto práve mne! Musím sa poďakovať Songoovi, ktorý ma do tejto súťaže nahovoril, hoci moje tzv. AMV bolo pôvodne určené len na účely karaoke vystúpenia. Napriek tomu som bol zaň odmenený originálnym soundtrackom z Macross II, kde je naozaj krásna hudba! Druhé miesto som si nezapamätal, ale s istotou sa dá tvrdiť, že ako prvý skončil Songoo s vyše 7 minútovým videom o Kenshinovi a tak ako porota, i ja si myslím, že ho vyhral zaslúžene. Nedá sa to opísať, to treba vidieť! ˆˆ

Po tomto nás ešte čakalo Aishiteruze Baby a film Princess Arete, ale neviem či som ich prešvihol, alebo čo, lebo si ich nejako nepamätám -_-; Ani to si už presne nepamätám, kedy sa to všetko presne ukončilo, ale na konci sme sa ako správna partia otakov rozlúčili, spravili dáke fotky a keďže sme ešte mali nejaký ten čas, tak sme sa vybrali niekam posedieť. Akurát sa v našej partii vymenil Julo namiesto Fuňa. Spoľahli sme sa na gomba, ktorý nás zaviedol do zaujímavého podniku KGB ˆˆ, kde to však na môj vkus trochu zaváňalo napätou atmosférou v očakávaní nepredvídateľných situácií... (nebudem to rozpisovať, dotyční vedia o čom hovorím). Niektorí sme sa teda predčasne vybrali na stanicu a počkali tam zvyšok.

Vlak došiel za tmy, nastúpili sme a poďho cestovať domov. Zasa som sa vôbec nevyspal... za tieto tri dni som spal asi tie dve hodiny v sobotu, aj to na zemi :) Až na to, že som už pomaly prestával vnímať svet okolo seba som sa poctivo držal na nohách.

PONDELOK

V pondelok ráno sme v Kysaku zmenili trasu do Prešova, a nakoniec sme ostali len my štyria, ktorí sme mali namierené ešte vyššie na sever. Samozrejme so „šťastím“ sme zmeškali ranný spoj o siedmej, tak sme čakali až do pol deviatej a ten čas som so SS4Gohanom využil na stretnutie s Shockwawe, ktorej som dal tú zakúpenú kartičku, spravili pár záverečných fotiek a potom sa vrátili za Songoom a Axerainom (tí ani netuším čo po celý čas na stanici robili, ale to je jedno ˆˆ). Cestou sme dychtivo rozoberali zážitky z víkendu, ľudia na nás čumeli nejako divne, ale ja som to už nevnímal. Vlastne som už nič poriadne nevnímal, nedostatok spánku sa začal prejavovať celkom rázne. Trvalo mi pol týždňa kým som to ako-tak dospal... to viete, ráno o piatej do práce, to sa tiež človek poriadne nevyspí. Ale to všetko stálo za to! Ako som už niekoľkokrát opakoval, tí čo neboli (nemohli prísť) na tohtoročný Animecon môžu ľutovať! Vskutku to bola vynikajúca akcia. Organizátorov na záver musím pochváliť, že to napriek niektorým sklzom a technickým ťažkostiam šlo pekne hladko a odviedli skvelú prácu! Už sa teším na ďalší rok!

Mata ne! ˆˆ

JackK3000