Len čo dopísal odpoveď, v stole to cvaklo a vysunula sa priehradka. Vnútri sa nachádzali umelecky zhotovené sviečky a zlatom lemované zrkadlo. Magnus by sa doňho len pozeral, pretože si pri tom pohľade pripadal neskutočne krásny. Akési magické vplyvy boli očividné.
Nejako sa nám ho podarilo presvedčiť, aby ho schoval a pokračovali sme v ceste. Chodbou sme sa presunuli za roh a necítiac žiadne nebezpečenstvo (podotýkajúc, že Magnusove snahy o vycítenie boli úplne fail a teda sa skôr mohol odfakliť do Warpu než by zacítil starý prd) sme sa nenápadne presunuli k tretej miestnosti a nahliadli dnu.
V skrini v rohu sme našli len bežné veci na oblečenie, ale na poličkách okolo boli krásne sviece s ornamentmi a mnoho kníh. Na zadnej stene zaujal ďalší obraz, na ktorom maliar pracuje na nedokončenom diele vojaka s knihou a perom v ruke a mečom opretým o stenu. V strede miestnosti bol stôl s pekne poukladanými desiatimi knihami. Z nich sa určite dalo mnoho dozvedieť, a tak sme sa pustili do nich.
Samozrejme, ja som sa pustil tak akurát do čumenia na tých dvoch, pretože moja znalosť čítania bola osudom odoprená a tak som si našiel peknú obrázkovú knižku. A čuduj sa svete, ona bola erotická. Že vraj sa volala „My first kamasutra“. Tak som si ju zbalil do vaku na neskoršie užívanie.
Medzitým sa moji spoločníci pustili do skúmania kníh na stole. Ponúkali z mnohých okruhov. Pre šprtov uvádzam názvy: Brko a meč, Rod Steierov, Byliny severu, Kľukatá cesta, Rok krvi, Čierny dych, Slová hada, Plazy Alsachsie, Páni Sangrady, Listy kňažnej.
Prvá, ktorá zaujala bola kniha Brko a meč, pretože rovnaká sa nachádzala na nedokončenom obraze. Magnus zistil, že sa jedná o akúsi schránku, ktorá obsahuje zlatý hadí náramok. Len čo ho vybral z nej, nedalo mu, aby si ho nenasadil. Jeho vôľa bola tvrdo skúšaná a nakoniec podľahla vábeniu.
Nastala zapeklitá situácia, pretože psyker pod pôsobením inej vôle ako vlastnej je nebezpečnejší než si dokáže uvedomiť. Snaha presvedčiť Magnusa, aby náramok zložil bola márna. Kde však nepomôže presviedčanie, pomôže iná taktika a tak som vytiahol útočnú pušku a namieril mu na hlavu (+5 corruption). Ani pod týmto nátlakom jeho vôľa nezvíťazila a namiesto toho som pocítil Touch of madness, ako Magnusovu obrannú reakciu. Bolesť ma zložila k zemi.
Ešteže sa sestre Armondii úspešne (čítaj LTT) podarilo uspieť v rozmachu kladivom a šľahla Magnusovi po ruke. Bolesť bola konečne vykúpením a náramok bol dole.
Ale aj tak nám nebolo dosť. Ostávalo kopec kníh na prezretie a Magnus schmatol Slová hada. Armondia mu však pohrozila, že mu narve kladivo do riti, ak ju otvorí. Násilné ženy majú akúsi charizmu na presviedčanie a tak Magnus povolil a knihu otvorila samotná Armondia. V tej chvíli jej tvárou prešiel ukrutný výraz a s hnusením vrhla knihu do kúta. Očividne bola nesprávna.
Magnus však zatiaľ uchopil knihu Čierny dych a zas s ním začalo byť zle. Nuž, stál tam ako prikovaný, mysľou chytený niekde úplne inde. To sa mu nejako podarilo prekonať, až po poriadnej snahe mysle.
„Haha, asi sa nepoučím,“ zasmial sa a vzal do rúk Čierny dych.
Double Facepalm!!
V agónii a strachu hodil knihu čo najďalej a vybehol na chodbu. Niekoľko dlhých minút sa tam klepal a snažil sa spamätať. Nechali sme ho so svojim osudom, zatiaľ čo ja som dával pozor na prahu, či zas niekomu nehrabne.
„Možno že aj je dobré, že neviem čítať, hehe,“ zaškeril som sa sám pre seba.
Sestra Armondia zatiaľ prezrela pár kníh, ktoré nemali žiadny neblahý účinok a dozvedela sa čo to o hadoch, hoci nič konkrétne čo by nám zatiaľ pomohlo. Rod Steierov obsahoval históriu a pre nás nepodstatné bludy ako si Agnes zobrala Feriho z Horného Výplachu a mali tri deti a podobne. V bylinách severu sa toho tiež veľa nového nedozvedela a Listy kňažnej sa jej videlo ako dobré čítanie na dlhé večery, ale potom aj to šmarila dakam het.
Vyšli sme na chodbu, kde sa Magnus ako tak spamätal a na jej blízkom konci nás vítala socha ženy s jedným prsníkom. Jej ruky boli vysunuté vpred, akoby do nich niečo čakali.
Napadli nás rôzne sprostosti, snažili sme sa jej tam naložiť ktoviečo, zrkadlo, knihy, aj dokonca tie démonické, ale potom sme to vzdali. Sestra Armondia ešte dostala nápad a zmizla za rohom chodby.
Armondia sa dotrieskala naspäť do prvej miestnosti s troskami a starými handrami. Mala svoj plán a tak sa oddelila a šla znovu prehľadať miestnosť. Urvala kus starého plátna a vtedy si všimla, že starý špinavý záves na stene nie je len na ozdobu. Za ním sa črtali schody.
Pomaly sa nimi vydriapala hore do rozpadnutej veže. Výhľad z nej sa zdal obdivuhodný, hoci okolitá príroda bola dosť divoká. V nie veľkej diaľke sa dvíhali dva kopce.
Vtedy si všimla pohodený nie veľký ďalekohľad v kúte. Po prehliadke sa zdal funkčný a tak sa zahľadela na okolitú prírodu. Pri pohľade na jeden z vrchov ju prekvapil tvar skaly, ktorý sa podobal na lebku a s ním aj akýsi tmavý vchod dovnútra.
Rozhodla sa vrátiť a oznámiť to spoločníkom. Tí zatiaľ stále čumeli na sochu a snažili sa niečo vymyslieť. Armondia však išla zrealizovať svoj nápad a jednu z démonických síl po dlhých chvíľach odhodlávania sa zabalila do plátna a položila do rúk soche.
Nič sa nestalo.
A to bola posledná kvapka.
Moja maličkosť zas upútal koberec v prevej miestnosti tohto krídla. Navrhol som Magnusovi, že ho speňažíme, vyzeral poriadne hustý a cenný.
Armondia poznamenala že nám už úplne hrabe a raz si po nás príde Inkvizícia.
Ale my s Magnusom sme sa nedali. A koberec ‚this thick!‘ sme krásne zrolovali a vyložili si na plecia. Armondia na nás pozerala ako na idiotov a spravila facepalm.
„No čo? Treba si zabezpečiť živobytie, nie?“ s úsmevom na perách sme sa vybrali späť do chodby. „Také hrubé koberce nemajú ani na Svätej Terre!“
Dobrým nápadom v tej chvíli akoby nebolo konca kraja a rozmýšľali sme, že čo ešte odtiaľ odniesť. Návrhy padli na sochy, obrazy a aj tie zlaté dvere so stĺpmi. Magnus poznamenal, že by sme mali brať aj tie dve veľké stoličky s ornamentmi. To všetko sme mali v pláne odviezť a naložiť do hummera a až potom pokračovať v prieskume.
Zatiaľ sme s naloženým kobercom vykročili späť k uvítacej rozbitej miestnosti.
Na naše prekvapenie sme už v nej nenašli žiadne schody, ktorými by sa dalo vrátiť. Namiesto schodov na nás hľadela úzka, hlboká jama a ďaleko hore obdĺžnik svetla z východu. Plány na bohatstvo sa rozplynuli a aj plány Armondie, keď nám chcela ukázať výhľad na druhý vzdialený vchod v skale. Za závesom bol len pevný múr a žiadne schody.
Snažili sme sa pomôcť si lanom. Vyhodiť ho, zachytiť, vystreliť z kuše, ale so žiadnym efektom. Priestor nad priepasťou bol akoby v magickej bariére a nič sa nechcelo k východu ani len priblížiť.
Neostávalo nič iné, než sa vrátiť k miestnosti s dverami.
Cestou naspäť dostal bezpečnostný nápad Magnus a začal rozstrieľavať v chodbách sochám hlavy a končatiny. Odôvodnil to tým, že keby chceli náhodou ožiť (čo by sa nám už ani nevidelo prekvapujúce) tak to budú mať spočítané. Skvelý nápad. A veď napokon, už sme ich nemali ako speňažiť a radšej nech z nich nemá úžitok nikto, ak nie my! Umenie ne-umenie, hold prachy sú prachy.
Zlaté dvere sa trblietali stále rovnako, a hoci náš psyker pociťoval akési iné prúdenie energie, nevedeli sme, čo s tým. Nuž, ostali sme na mŕtvom bode.
A k tomu už začali aj pracovať nervy. Hlavne našej milej Armondii. Od začiatku nás považovala za akýchsi polovičných kacírov, ktorí by nemali byť hodní pozornosti Magistrátu. Navyše ničili umenie a ešte aj ten koberec... No najviac ju naštvalo že sme chceli od nej prsteň, aby sme ním skúsili otvoriť dvere a pokračovať. Ona však tvrdošijne odmietala.
Toto nemuselo dobre dopadnúť. Jej kladivo a krúžková zbroj boli od pohľadu nebezpečné. Zvierala ho v ruke a ja svoju pušku. Magnus sa chystal na ďalší psychický výlet. Veruže, toto nedopadne dobre pre nikoho...
Ešte na dôvažok môžme dodať, že naša snaha, aby nám dovolila pokračovať v ceste bola náramne veľká, čo vlastne dokazujú aj dva audiovizuálne záznamy, ktoré som obstaral počas tejto situácie. Prvý konštatuje, ako Magnus vyviazol s jeho Touch of Madness. Sústredil svoju myseľ, no bohužiaľ sa mu to nepodarilo poriadne (čítaj úplne že vôbec - akoby mal sústredenie zamerané na šprtanie sa v nose) a výsledok boli elektrické výboje ktoré rozsial po celej miestnosti. Sám sa v tej chvíli odlepil od zeme a chvíľku si polevitoval. Šťastie, že sa nám okrem postavených vlasov, chlpov a zelektrizovaných brnení nič vážne nestalo.
Modlenie sa k vyššej moci a za Cisára nám taktiež príliš nepomohlo, o čom sa môžete presvedčiť v „inštruktážnom“ videu číslo 2.
Nuž, čo dodať? V napätej situácii, kedy sme si už chystali skočiť si po krku, bolo nejedno slovo ťažko vyriecť. Zbrane boli ťažké a nervy na krajíčku. Ako to všetko dopadne?
Dozviete sa v ďalšom pokračovaní spin-off dobrodružstva A-Teamu.sk zo sveta Warhammer 40.000.
